Žiaci základných škôl si vyberajú budúce povolanie podľa tradičných predstáv, nie podľa svojich záujmov, talentu, ani svojich predstáv o sebe. Aj takto by sa dali zhrnúť zistenia o žiakoch pred rozhodnutím o výbere strednej školy.
Pred časom sme spolu zakladali Talent centrum zamerané na kariérovú podporu žiakom základných škôl. Program Talent centra bol kombináciou moderovanej diskusie a sebapoznávania žiakov prostredníctvom dotazníkov. Informácie, ktoré žiaci o sebe vyplnili, dostal každý žiak ako podporu informovanejšieho rozhodnutia kam ďalej na strednú školu. Dáta z dotazníkov a zo spätných väzieb od žiakov sme následne spracovali aj z celkového pohľadu. Dáta ukázali niekoľko zaujímavých zistení a potvrdili viacero trendov v školstve, o ktorých sa dlhodobo medzi odborníkmi diskutuje.
Dotazníky používané v Talent centre prostredníctvom kombinácie otázok a časomiery hodnotili viaceré znalosti žiakov z oblastí štandardných predmetov ako slovenský jazyk, matematika, angličtina, IT znalosti, ale aj špecifických oblastí ako orientácia na zákazníka, porozumenie fyzike a technike, vnímanie formy a priestoru, logické myslenie, alebo pamäť. Išlo tak o zaujímavú, a pre žiakov netradičnú, kombináciu vedomostí ktoré sa učia v škole, zo znalosťami, ktoré môžu nadobúdať v mimoškolských, rodinných, alebo dobrovoľných aktivitách.
Predstava žiakov o povolaniach je tradičná
Žiaci si do voľnej časti dotazníka mohli napísať, aké povolanie by chceli v živote robiť. Medzi najčastejšie vyskytujúcimi sa povolaniami boli lekár, učiteľ/ka, a programátor alebo práca s informačných technológiami. Zároveň však vypĺňali žiaci dotazník záujmov, ktorý zaraďuje povolania do jednotlivých kariérových typov. Zaujímavosťou je, že na základe záujmov žiaci inklinujú k iným povolaniam, ako si konkrétne uvádzali, že by chceli robiť. Navyše veľa žiakov uvádzalo, že vôbec nevie čo chce v budúcnosti robiť. Rozpor vo výsledkoch medzi predstavou o konkrétnom povolaní a záujmami naznačuje, že žiaci nemajú vyhradené kariérové typy, a že téme predstavovania povolaní alebo kariérovej orientácie sa v školách nevenuje dostatočná pozornosť.
Používanie angličtiny v praxi je nedostatočné
Anglický jazyk, ako aj jazykové vzdelávanie na základných školách je realizované od prvého ročníka, s dostatočnou časovou dotáciou. Praktické uplatňovanie jazykových znalostí je však u žiakov končiacich ročníkov naďalej nízke. Analýza výsledkov dotazníkov ukázala, že medzi top znalosti žiakov patria pamäť, orientácia na zákazníka, matematika a slovenský jazyk. Naopak, medzi najhoršie oblasti patria IT znalosti a anglický jazyk. Žiaci mali v anglickom jazyku nižšiu mieru vyplnenia, ako aj najnižšie skóre správnosti, z čoho môžeme usudzovať nízke znalosti gramatiky jazyka. V tomto prípade je možné aj medzinárodné porovnanie. Dotazník všeobecných schopností, ako je jeden z dotazníkov používaných v Talent centre nazývaný, bol prevzatý z rakúskeho centra, kde je používaný na rovnaký účel žiakmi v zhodnom vekovom rozpätí. Nízke skóre slovenských žiakov v anglickom jazyku oproti rakúskym žiakom dáva slovenským žiakom nezaslúženú nevýhodu a zároveň výzvu na dobehnutie zameškaného. Ak sa pozrieme na trh práce a otvorenosť slovenskej ekonomiky, znalosť anglického jazyka pre uplatnenie sa na trhu práce je už samozrejmosťou, s ktorou sa terajší žiaci budú musieť v najbližších rokoch vysporiadať.
Zaostávanie v IT znalostiach pokračuje
IT znalosti boli jedným z oblastí dotazníka s najnižším skóre, pričom otázky v tejto oblasti boli zamerané na základnú pojmológiu bežne využívanú v praxi. V IT znalostiach sa najviac prejavili aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. Z odpovedí na otázky v IT oblasti je zrejmé, že dievčatá na základných školách nie sú vedené k vedomostiam v tejto oblasti, a ani ich prirodzene nezískavajú. Je až zarážajúce, že tak ako dnes už prakticky nevidíme tínedžera bez smartfónu v ruke, tak nízke sú základné vedomosti v IT oblasti. Najmä dievčatám nie sú známe ani základné pojmy v oblasti softvéru, operačných systémov, či konektivite. Dokonca otázka z najnižšou mierou vyplnenia bola otázka „čo je bug“. Slovensko má nízku úroveň digitálnych zručností vo všeobecnosti, to, že žiaci na základných školách nezískavajú vedomosti z IT oblasti nepomáha ani novej generácii v ich príprave na budúce povolania a fungovanie v digitálnom prostredí.
Samostatnosť v rozhodovaní a organizovaní je nízka
Dotazníky v centre orientácie hodnotili aj oblasti, ktoré sa štandardne v školskom testovaní neobjavujú. Išlo o orientácia na zákazníka, organizačný talent, alebo pamäť. Kým v oblasti pamäte žiaci excelovali, organizačný talent skúšal žiakov v praktických situáciách ako objednávanie hotela cez webový formulár, alebo organizácia podujatia formou postupnosti prípravy jednotlivých etáp. Výsledky ukázali nižšiu úroveň samostatnosti žiakov v tejto oblasti. Výsledky naznačujú, že žiaci nie sú vedení zo strany škôl, ale ani iných mimoškolských aktivít, k samostatnosti v organizovaní, rozhodovaní, alebo v praktických veciach potrebných pre existenciu. Nevytvárame žiakom také situácie, v ktorých by sa museli postarať o svoje potreby v cudzom prostredí.
Viacero z oblastí dotazníkov poskytlo žiakom možno trochu netradičný pohľad na seba s nádejou, že sa poctivo budú zamýšľať nad svojou budúcnosťou tak, aby v ideálnom prípade mohli uplatniť a rozvíjať svoj talent v pracovnom povolaní. Úspech žiakov často meriame percentami tých, ktorí uspeli na prijímacích pohovoroch na stredné, alebo vysoké školy, najmä ak ide o zahraničie. Ale už sa neskúma to, ako náročne v mnohých oblastiach museli na sebe žiaci a študenti zapracovať navyše tak, aby aspoň dobehli svojich rovesníkov zo zahraničia v mnohých oblastiach, ktoré ostatní vedia zo svojich škôl alebo komunít. Výsledky vo všeobecnosti naznačujú, že žiakom súčasné školské a mimoškolské prostredie neposkytuje dostatočné impulzy vedúce k bezproblémovým úspechom v ich budúcich povolaniach.
Grafické znázornenie priemerných výsledkov dotazníkov všeobecných a špecifických zručností v rozdelení podľa pohlavia
Kompletná správa dostupná TU